Jedine v tom prípade, že máte založenú vlastnú rodinu a aj napriek drobným manželským nezhodám a problémom s deťmi ste šťastní. V tom prípade viete, kam patríte. Ak také šťastie nemáte, máte smolu. Neviete čo chcete. Chcete sa niekam posunúť, ale neviete kam. Chcete sa aspoň na pol roka niekam vytratiť a prísť na to, čo od života vlastne chcete, ale máte strach. V podstate sa nemáte zle. Máte tridsať a čo to už za sebou. Nechce sa vám začínať úplne od nuly. Necítite sa na to, zvykli ste si na nejaký ten štandard a lenivosť tiež zohráva dosť výraznú rolu. Zmena by predsa len narušila pohodlie, na ktoré ste si už zvykli. Nie ste spokojní s tým, ako žijete, ale máte milión výhovoriek na to, prečo to neide zmeniť. Druhá osoba množného čísla nech vás nemätie. Opisujem predovšetkým svoj problém. Donedávna som bola na tom, že je to len moja vnútorná záležitosť a že si za to môžem sama. Keby som v niektorých prípadoch zareagovala inak, mohla som byť inde. Je to pravda, aj keď mi dlho trvalo, kým som si to pripustila. Človek je spoločenský tvor a rád sa stretáva s inými ľuďmi a ja nie som výnimkou. V poslednom čase som stretla veľa žien a mužov okolo tridsiatky, ktorí majú podobný problém. Keď som o tom hovorila s jedným - dvomi ľuďmi, povedala som si, fajn, nie som v tom sama, nakoniec možno celkom taká čudná nebudem. Nie som. Je v nás v podobnom rozpoložení dosť. A v podstate nám nič nechýba. Tak kde sme urobili chybu?
6. jan 2013 o 20:34
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 321x
Tridsať a tak...
Vek: okolo 30 Pohlavie: nerozhoduje Stav: v podstate tiež nerozhoduje...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)