reklama

Ako sa do hory volá...

Tak sa z hory neozýva. Mám s tým bohaté skúsenosti. A už sa mi nechce volať. V lese sa ozve aspoň ozvena. Na moje slová nereaguje nikto. Nie preto, že sa k nemu volanie nedostane. Preto, že nechce. A ja neviem prečo. Vyše roka som tejto nekomunikácii úspešne čelila. Neúspešne. Bez spätnej väzby žiaden vzťah dlho nevydrží. Ani pracovný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pred piatimi rokmi som asi o takomto čase začala podnikať kroky na splnenie svojho sna a v máji 2008 som si otvorila kníhkupectvo. Napriek všetkým varovaniam a odhováraniam som tvrdohlavo stála za svojim. Kníhkupectvo sa ujalo aj napriek tomu, že som ho zasadila do takého mestečka, ako je Svit. Reči o tom, že tam nevydrží, lebo o knihy nie je záujem sa mi podarilo úspešne vyvrátiť. O knihy záujem bol a nie len o ne. Pomaly sa mi knižný sortiment rozrástol o bohatý doplnkový tovar. Keď som do tohto trhu vstupovala, netušila som, ako to funguje, ale bola som presvedčená o tom, že s knihami môže robiť iba ten, kto ich miluje. Teda ja. Neraz to bol ťažký boj, ale ustála som ho. A tešila som sa z toho o to viac. Až raz, pred viac ako rokom, sa v spoločnosti, ktorá je mojím výhradným dodávateľom niečo zmenilo. Majiteľ. Knihy zrazu prestali byť na prvom mieste. Ľudia, ktorí to zobrali do rúk, začali rozhodovať, ktorá kniha je brak a ktorá nie a stiahli najpredávanejšie vydavateľstvo na Slovensku z trhu. Povedať na nejakú knihu, že je brak je silná káva. Kniha sa mi páči, alebo nepáči. To, že sa mi nepáči, ešte neznamená, že je brak. Chcela by som vedieť, koľko kníh majú majitelia tejto spoločnosti prečítaných. A koľko "brakov" sa do toho ich výberu dostalo. O tom, že mám sťahvať knihy ma informovali emailom so zoznamom titulov na stiahnutie. Ako obchodný partner som si nezaslúžila dostať adekvátnu informáciu, čo sa vlastne deje. Odpoveď na moje otázky si ku mne tiež nenašla cestu. V tejto distribučnej spoločnosti sa odpovede nenosia. Uvedomovala som si to, ale ani rok nestačil na to, aby som si na túto novú situáciu dokázala zvyknúť. Reagovala som na všetko, čo sa mi nepáčilo, odpovede som sa dočkala raz, maximálne dva krát. Emialy som odosiela s tým pocitom, že aj tak len hádžem hrach o stenu, ale musela som sa k niektorým veciach aspoň vyjadriť. Jednou z vecí, ktoré ma vedeli vytočiť do nepríčetna boli emaily s tvrdením, že nemám uhradené faktúry a že keď ich neuhradím, budeme to riešiť súdnou cestou. Keď s takouto komunikáciou nabehli, všetky faktúry uhradené boli. Brala som to ako urážku a škodenie dobrého mena. Emailom, aj poštou, pre každý prípad, som posielala výpisy z účtu a párovanie platieb, aby som im tieto ich tvrdenia vyvrátila. Stratila som pri tom veľa času, ktorý sa dal využiť plodnejšie. Odpoveď žiadna. Ospravedlnenie? To je čo? Posledné tri mesiace boli naozaj ťažké. Sama sa čudujem, že po tom všetkom to prišlo tak neskoro, ale... Nemám uhradené faktúry, neskrývam sa pred tým, ale peniaze netlačím doma v pivnici. Na vysvetlenie som poslala email. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa dotelefonovať kompetentným, som opäť zvolila tento spôsob komunikácie. Vysvetlila som im, ako sa ma dotkli ich nepopulárne kroky, aby mali chvíľu strpenia, že všetko vyrovnám, len nech mi nekazia Vianoce. Vianoce sú na knižnom trhu jediným obdobím, kedy sa darí naozaj dobre. Odpoveď na emil, žiadna. Vyhrážka v podobe pozastavenia tovaru na seba nenechala dlho čakať. Ďalší email, v ktorom som ich doslova prosila, aby sa aspoň pokúsili vžiť do mojej situácie skončil pravdepodobne v koši. Spoločnosť, ktorej meno nosí aj moje kníhkupectvo robí neskutočné rozdiely medzi svojou priamou sieťou a medzi kníhkupectvami na môj spôsob. Nerozumiem prečo. Moje kníhkupectvo vystupuje pod ich menom, distribuujem ich značku, som výdajným miestom pre ich eshop. Ľudia za tým obchodom nevidia mňa, ako majiteľa. Vidia meno. Ich. Kde je know-how, ktoré mi ponúkli? Ktoré má byť pre mňa výhodou? Pracovala som na budovaní ich mena, ale toto asi majitelia spoločnosti nevidia. Pri poslednej nemilej správe, ktorú mi vrchnosť poslala, tie im vždy išli, som sa rozhodla tento nezmyselný boj ukončiť. Napísala som im email, že spoluprácu s touto spoločnosťou ruším. Napísala som im dôvody, prečo táto spolupráca fungovať nemôže. Oficiálnavýpoveď zmluvy im možno dnes, možno zajtra doručí poštárka. Na email nereagoval nikto. Na reakciu oficiálnej výpovede som veľmi zvedavá. Ani neviem, či ju vôbec mám čakať. Či sa jedného pekného dňa len neobjaví pár chlapíkov, ktorí mi oznámia, že prišli sťahovať kniny. Neprekvapilo by ma to. Bola som zvedavá, s kým to mám vlastne dočinenia, tak som začala surfovať po internete. Natrafila som na pár článkov, v ktorých vydavateľstvá vyzývajú svojich zákazníkov, aby nekupovali knihy v dvoh najväčších sieťach kníhkupectiev na Slovensku. Teda aj v mojom. Nemôžem spolupracovať so spoločnosťou, ktorej neverím. Nemôžem spolupracovať so spoločnosťou, ktorá nemá na prvom mieste knihu. Nemôžem spolupracovať so spoločnosťou, ktorá usilovne pracuje na tom, aby ma zruinovala. Nemôžem spolupracovať so spoločnosťou, ktorá ma neberie ako obchodného partnera. Nechcem. Chcem si knihy vážiť aspoň tak, ako doteraz. Kníhkupectvo svoju púť nekončí preto, že o knihy nie je záujem. Niekto si len potreboval dokázať svoju veľkosť. Dúfam, že je spokojný a môže pokojne spať.

Alena Kesselová

Alena Kesselová

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...neukáž čo v tebe je, lebo od teba budú veľa chcieť. A možno predsa len niečo ukážem :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu