reklama

Spolupráca

Muž v slušnom obleku ide električkou. Vyzerá zmätene. Ako keby niekoho hľadal. Stále sa obzerá. Dosť kvalitný oblek na to, aby sa mladý pán vyvážal v električke. Uteká. Konečná. Musí vystúpiť. Dlho sa nepovozil. Zlá električka mu prišla do cesty. Vybehol z električky, pri čom vrážal do všetkých ľudí naokolo. Nadávky sa na neho valili z každej strany. Nevadilo mu to. Potreboval vypadnúť. Veril, že sa mu v tom množstve ľudí podarilo uniknúť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ešte ho nikto nikdy neprenasledoval. Netušil, ako sa v takom prípade správať, kde sa schovať. Tak utekal a dúfal, že ho nechytia. Peniaze im chcel vrátiť. Ale nie teraz. Nemal ich. Také množstvo sa nedá zohnať v tak krátkom čase. Ale oblek si kúpil kvalitný. Niečo na spôsob Jamesa Bonda. Vždy po takom túžil. Ľudia na neho pozerajú inak. Nevedia, že je to obyčajný hajzel, ktorý sa skrýva za slušného človeka. Nevidia jeho. Vidia oblek. A celkom im to stačí. Šaty nerobia človeka, ale je celkom príjemné sa vďaka nim hrať na niekoho iného. Lepšieho. Aspoň vie, prečo sa niektorí ľudia snažia vyzerať dobre za každú cenu. Niečo skrývajú a drahé oblečenie im v tom pomáha. Je to on. Nezmenil sa, len ľudia stratili predsudky. Chcel len začať odznova. Nič viac. Stúpiť vedľa nie je až také náročné. Doba je zlá. Počas pobytu vo väzení si všetko dobre premyslel. Vráti sa ako nový človek a začlení sa do spoločnosti, ktorú doteraz odsudzoval. Ísť hlavou proti múru nie je také jednoduché, ako si myslel, aj keď to bola zábava. Predstavy na ružovú budúcnosť však nestačili. Potreboval peniaze, tak si požičal. Peniaze sa rýchlejšie míňajú, ako zarábajú. Na tom sa nič nezmenilo. Minul všetky. Včera ich mal vrátiť. Bol presvedčený o tom, že mu nechajú ešte nejaký čas. Že nebudú konať hneď. Mýlil sa. Prenasledujú ho, odkedy vytiahol päty z domu. Zdržiaval sa na miestach, kde sa pohybovalo viac ľudí. Cítil sa istejšie. Na takých miestach si na neho netrúfnu. Len s tou električkou mu to nevyšlo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stoj! – ozvalo sa za ním. To určite nepatrilo jemu. Uteká ďalej, čo mu sily stačia. V utekaní je dobrý. Doteraz sa mu podarilo utiecť pred všetkým. Len raz ho chytili. Zradili ho. Radšej zavrieť jeho, ako odhaliť celú bandu. Kamaráti.

Vravím ti, stoj! Už nevládzem. Utekáš lepšie. Chcem s tebou hovoriť. Ak so mnou odmietneš spolupracovať, nechám ťa odísť. Je to na tebe. – chlap, ktorý ho naháňal zastal. Nevládal. Taký výkon už dlho nepodal. Nie je zvyknutý behať. Radšej sa všade odvezie autom. Je to pohodlnejšie. Čo urobiť? Zastaviť, či ísť ďalej? Chce mu niečo navrhnúť. To neznie zle. Dobrý návrh potrebuje. Je v koncoch. Sám sa z tých dlhov nevylíže. To už skúšal. Ani nevedel, kedy prestal utekať. Napravil si oblek a vrátil sa späť k návrhu. Na chvíľu zaváhal. Michael. On spustil lavínu jeho problémov. Kondičku má naozaj zlú. Nechytil by ho. Zlepšilo mu to náladu a dvihlo sebavedomie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dal si mi zabrať. – povedal mu Michael a ešte teraz lapal po dychu. – naháňam ťa už od rána. Čas vypršal. Včera si mi mal vrátiť, čo som ti požičal. Som rád, že si nezabudol. Predpokladám, že utekáš len tak. Aby si nevyšiel z cviku. Času si mal viac než dosť. Všetko si minul. Sledujem každý tvoj krok. Páčilo sa ti to. Z čoho mi chceš vrátiť? Požičiaš si inde? Alebo budeš utekať? Aj to ti ide. Urobíš niečo pre mňa a na všetko zabudneme. Poď za mnou.

Nenamietal. Ten človek, má pravdu. Zase by si niekde požičal a všetko by minul. Peniaze sú na to. Kto vie, kde by skončil. Utekať donekonečna nemôže. Nastúpil s ním do čierneho vyblýskaného auta. Nerozmýšľal, kde ho zavedie a čo ho tam čaká. Nemal čo stratiť. Zvedavosť ho zaviedla do nejedného problému. Dnes to však bude iné. Cíti to. A nie je to len tým oblekom. Po viac ako dvoch hodinách konečne vystúpili z auta. Striaslo ho. Dve hodiny v aute a ako keby sa preniesli v čase. Chladný vietor ho prebral k životu. Rozhliadol sa okolo seba. Mapoval terén. Chcel vedieť, kde je. Stromy. Kopce. Chladný vzduch. Nie je múdrejší. Chlapcovi z mesta príroda nič nehovorí. Nikdy sa v nej necítil dobre. Z auta krásy prírody spoznával oveľa radšej. Nikde nič. Len stromy, Michael a on. Čo to má znamenať?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Piknikový kôš máš kde? O čo ti ide? – opýtal sa Michaela a rozmýšľal, či radšej nemal utekať ďalej. Prestávalo sa mu to páčiť.

Nekecaj a poď za mnou. James Bond musel zvládnuť aj prekážky, s ktorými nepočítal. Oblek asi predsa len nie je všetko. – uťahoval si z neho. Nemal to rád, ale nasledoval ho. Nemal na výber. Niečo im poriadne zahučalo nad hlavami. Vrtuľník. Pristál na neďalekej čistinke. Nečakal, čo mu Michael povie, zamieril rovno k nemu. Ešte nikdy sa v ničom takom nevozil. Rozhodol sa, že si tento nečakaný výlet užije. Lepšie, ako vyvážať sa električkou. Pri tomto konštatovaní sa pousmial. Michael si to všimol. Konečne je tam, kde ho potrebuje mať. Uvoľneného a prístupného. Do vrtuľníka už nastúpili na rovnakej vlnovej dĺžke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vrtuľník ich odniesol do centra spoločnosti XYZ. Bol v nej už niekoľko krát. Nič sa tu nezmenilo. Začal sa tešiť na to, čo mu Michael pripravil. Tento adrenalín mu chýbal. Vedieť kam, no nevedieť prečo, s kým a či sa tu ešte niekedy vráti. Michael ho zaviedol do svojej kancelárie. Aj tá je stále rovnaká. Nie je v nej nič naviac. Je jeho presným obrazom. Strohá, nič neskrýva a ide rovno k veci.

Sadni si. – povedal mu Michael, ale už to neznelo ako príkaz. Niekoho ti predstavím. Na chvíľu odišiel a vrátil sa v spoločnosti príťažlivej ženy. Vždy si vedel vybrať. Vedel ako na ne. Počúvali ho na slovo. Vstal som. Táto žena vo mne vzbudzovala rešpekt. Andrea – povedal Michael. Daniel – predstavil som sa a podal jej ruku. Jej stisk bol pevný a istý. S takým som sa u ženy ešte nestretol. – Viem. – povedala. Jasné, ako si mohol myslieť, že nevie, s kým sa má stretnúť. - Andrea ti všetko vysvetlí. Budete pracovať spolu. Choďte. Máte toho pred sebou veľa. – povedal Michael a taktne nás vypoklonkoval z jeho kancelárie.

Tešilo ma. - povedala Andrea a podala mu ruku. Nechápavo na ňu zízal. Toto má byť spolupráca? - Nerobte si starosti. Zvládnem to sama. - prehodila len tak cez plece, keď odchádzala. Ostal nehybne stáť a pozeral, za ňou, kým sa mu nestratila z očí. Tak to teda nie! Žiadna ženská s ním točiť nebude. Rozbehol sa za ňou. Keď ju dobehol, zdrapil ju za ruku tak, až ju to zabolelo. Neuvedomil si, koľko má v sebe sily, keď je nahnevaný. - Do nového projektu sa pustíme spolu, alebo vám poriadne znepríjemním život, mladá pani. Viete, kde ma nájdete, keď sa rozhodnete začať. - povedal jej to tak pokojne, až sa sám čudoval. Túto príležitosť si nenechá ujsť. Táto kráska mu pravidlá diktovať nebude.

Alena Kesselová

Alena Kesselová

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...neukáž čo v tebe je, lebo od teba budú veľa chcieť. A možno predsa len niečo ukážem :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu